reklama

Odchod

Posledné dni pred odchodom som preflámoval. Posledných pár hermelínov, posledné pivká, posledné zelené olivy a hlavne nádherné suché červené víno. Bolo to strašne smutné a depresívne si uvedomiť, že za pár dní už tieto veci nebudem mať, a nebudem ich mať dlho.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Zobudili sme sa o siedmej ráno a vyrazili smer Viedeň. Cesta ubehla pomerne rýchlo, keďže som ju skoro celú prespav. Podivuhodné, neveril by som, že som schopný zaspať aj v takejto napätej chvíli. Ale čo už. Rodina (celá), sa ku mne správala úplne super. Robili si zo mňa srandu, že som nervózny a že sa bojím. Dokonca padol aj vtípek typu: "pošli sms, keby ste náhodou niekde spadli". Trochu ma to štvalo, ale na druhej strane to aspoň uvoľnovalo stres. Keď sa nato tak s odstupom teraz pozriem, ono to vlastne ani nervozita nebola, skôr niečo ako pocit pred skúškou, keď už treba vstúpiť do miestnosti. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na letisku to boli posledné 4 cigaretky na najbližších 15 hodín (som si myslel), posledné vtípky, objatie a už som bol v priestore pre cestujúcich. Musím spomenúť ešte jednu dôležitú vec, a to, že som ešte v živote nikdy nikam neletel. Bal som sa? Nie. veď som chlap. Preletel som cez "duty free" zónu a potom: pasová kontrola- colná kontrola- letenková kontrola, a bol som tam. Krátky pohľad okolo seba a čo vidím? Samí čínania! V celom presklenom vestibule boli čínania a nik len čínania. Vo vedľajšom vestibule bol zase odlet do Bombaja takže tam sedeli samí indovia. Bolo to zvláštne, vidieť takto izolované etniká, ktoré u nás vôbec nie sú bežné. A to na viedenskom letisku. V tom momente mi prvý krát skutočne došlo že idem na Taiwan. A začal som strašne plakať....nie! :-) Zapol som si hudbu a počkal kým nás nezaženú do lietadla. Letušky boli všetky taiwančanky, rovnaká tvár, rovnaká výška rovnaký účes. Celú cestu som mal problémy ich od seba odlíšiť. Jednej z nich som sa lámanou čínštinou opýtal kde mam sedieť, a ona s perfektnou americkou angličtinou ma nanavigovala na moje miesto. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sedel som pri okienku.

 Vedľa mňa si sadla nejaká európanka (veľké prekvapenie) s krátkymi blond vlasmi. Rakúšanka, povedal som si. Všetkých nás usadili, potom pustili inštruktážne video a začali sme rolovať. Otvoril som si reflex a v tom momente sa moja susedka ozvala: "Ty jseš taky čech?", s veľkým úsmevom na tvári. Vysvetlil som jej čo som a kam idem a ona nato: "Jé, ja jdu taky studovat na Taiwan, a tady za náma sedí Honza, on je z Brna a jde taky!". Na moje veľké prekvapenie dvaja z asi piatich európanov v lietadle boli česi a sedeli hneď okolo mňa. Tým pádom nám cesta začala hneď lepšie ubiehať. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nasledoval vzlet. nebudem sa tu o tom viac rozpisoať, keďže väčšina ľudí už lietadlom letela a nebol to pre nich taký zážitok ako pre mňa. Jednoducho sme vzlietli a boli vysoko vysoko nad Viedňou, či kde. V sedadle predo mnou boli voperované malé displeje na ktorých sme mohli sledovať filmy, alebo GPS orientáciu nášho lietadla etc. etc. Na výber bolo asi 15 zahraničných a 10 ázijských filmov, teda zábava na celý let postaraná. Dokonca som tam objavil aj tetris, ktorý sa dal hrať s ovládačom. Proste zábava, na niekoľko hodín som úplne zabudol, že letím niekam strašne ďaleko. (a len preto, že toto je seriózny blog, nenapíšem ďaleko do pr.ele). Počas letu sme mali tri jedlá a ja som celý čas otravoval letušku aby mi do niesla červené víno. Musel som si predsa urobiť ročné zásoby, nie? Moja susedka veselo pochlastávala so mnou, takže sme skutočne nemysleli nato, čo nás čaká až priletíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pohľad na Indiu v noci bol nádherný. 

Niekedy o štvrtej ráno nejakého času sme dorazili do Bangkoku. Na moje prekvapenie nás vyhnali z lietadla aj zo všetkou prír. batožinou a poslali nás cez celé letisko do inej haly. S mojimi českými kolegami sme sa strašne smiali natom, že tam majú pohyblivé chodníky. Nie eskalátory, obyčajné chodníky ktoré človeka nesú z bodu A do bodu B po vodorovnej priamke. (alebo čo to je). Všetky nápisy boli v takom smiešnom písme a všetci tam tak smiešne rozprávali. Po ceste som zahliadol klietku pre fajčiarov a rýchlo si odskočil na "little smoking break". Vtedy som bol zhrozený keď som uvidel displej na ktorom bola o štvrtej ráno teplota 29 stupňov. Teraz ma to už vôbec neprekvapuje.

Zahnali nás naspäť a posledné tri hodiny som prepozeral filmami a predriemkal. Z miernej kómy ma prebrala až hláška pilota, že pristávame na Taipeiskom letisku. 

Michal Pekarčík

Michal Pekarčík

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študent sinologie na FF UK v Prahe. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu